📖 Historia 1: Ri ak'al xuquje' ri utz'i' / El niño y su perro

💡
📖 Historia 1: Ri ak'al xuquje' ri utz'i' / El niño y su perro

K'iche': Jacha! In in jun ak'al. Ri nub'i' are Xwan. Iwir in xinb'e pa ri juyub' ruk' ri nutz'i'. Ri nutz'i' are nim xuquje' q'eq rij. In sib'alaj xinetz'anik ruk' are' pa ri q'ayes. Iwir xinchomaj che ri juyub' are sib'alaj je'lik rumal che e k'o k'i che'. 

Kamik, in kinpetik pa ri wachoch. In kinb'ano ri nuchak waral. ¿La kawaj katb'ek pa ri juyub' at xuquje'? In kwaj katpetik wuk' chwe'q. ¿Jas kachomaj at? At katchakunik kamik pa ri awachoch, are k'u wene' chwe'q katkowinik katb'ek wuk'. Utz kinna'o kintzijon awuk' rumal che at utz winaq.

Glosario (K'iche' - Español):

  • Ak'al: Niño / Niña
  • achoch - casa (posesivo)
  • Xinb'ek: Yo fui (pasado de ir)
  • Juyub': Campo / Montaña / Cerro
  • xinetz'anik: Yo jugué (pasado de jugar)
  • Xinchomaj: Yo pensé
  • Kinpetik: Yo vengo
  • Kinb'ano: Yo hago
  • Katb'ek: Tú vas
  • Katchakunik: Tú trabajas
  • Utz kinna'o: Me siento bien / Me gusta sentirlo

Español (Traducción): ¡Hola! Yo soy un niño. Mi nombre es Juan. Ayer yo fui al campo con mi perro. Mi perro es grande y tiene pelo negro. Yo jugué mucho con él en el monte. Ayer yo pensé que el campo es muy hermoso porque hay muchos árboles. Hoy, yo vengo a mi casa. Yo hago mi trabajo aquí. ¿Tú quieres ir al campo también? Yo quiero que tú vengas conmigo mañana. ¿Qué piensas tú? Tú trabajas hoy en tu casa, pero tal vez mañana tú puedes ir conmigo. Me siento bien de platicar contigo porque tú eres una buena persona.